Hovorí sa, že byrokracia vládne svetom... Ale faktom je, že žijeme v civilizácii, ktorá je postavená na základnom princípe, že všetci rešpektujú dohodnuté pravidlá.
Chovateľ, ktorý predáva mačiatka na maznáčika - také ktoré neboli kastrované, by mal mať nejakým spôsobom túto otázku vyriešenú v zmluve.
Čoraz viac zodpovední chovatelia praktizujú tzv. skoré kastrácie. To znamená, že mačiatka sú kastrované alebo sterilizované ešte pred opustením chovateľskej stanice a odchodom do nových domovov.
Znova opakujeme - nie je nevyhnutne potrebné, aby zviera pochádzalo z línií s vysokými titulmi, ktoré naznačujú že chovateľ sa pokúša zlepšiť plemeno a chová kvalitné zvieratá. Nebojte sa, ak jeden z rodičov nemá titul - najmä ak ide o mačku. Vzhľadom k tomu, že mačky môžu dostať ruju vo veľmi rannom veku, hormóny môžu mať nepriaznivý vplyv na ich stav a srsť - proste nemusia byť v kondícii. Znamená to, že dokonca aj mačky najvyššej kvality nemusia začať chodiť na výstavy okamžite, ako dosiahnu vek 10 mesiacov. Rovnako je nesprávne očakávať, že ročná mačka / kocúr bude mať vysoké tituly. Aj na získanie titulov je potrebný čas. Ak chovateľ vystavuje aj staršie mačky (napr. vo veku 5 a viac rokov) je to jedna zo známok zodpovedného chovateľa - v jeho chovateľskej stanici sú aj staršie mačky sú v kondícii, nie sú zničené opakovanými častými pôrodmi.
U niektorých plemien môže byť jeden z rodičov iného plemena ako je výsledné mačiatko - hovoríme o tzv. sesterských plemenách, ktoré majú povolené vzájomné kríženie (napríklad sibírka a neva) - to je v poriadku. Ale vašou domácou úlohou, ešte pred návštevou vybranej chovateľskej stanice bude overiť si, či vo vami vybranom plemene je takéto kríženie povolené. U ragdollov a pod FIFe musia byť obaja rodičia ragdolly. Odpoveď na otázku: "A môže to byť aj inak?" nájdete v samostatnom článku.
Nie každá organizácia akceptuje všetky plemená mačiek - napr. WCF uznalo aj "škótsku klapouchú" mačku a FIFe ju neuznáva. Tieto mačky sa krížia bežne v chovateľských programoch s britskými mačkami, ale pokiaľ je výsledkom britské mačiatko (a má v rodokmeni 4 generácie dozadu scotisch fold) tak proste na výstavu nemôže. A takýchto výnimiek je veľa. Preto je to len na vás - pýtajte sa chovateľa na dôvody, prečo rodičia nemajú tituly a jeho odpovede zvážte, prípadne si informácie preverujte aj u iných chovateľov.
Nebuďte príliš ohromený titulom "Champion". Takmer akákoľvek mačka s PP bez výrazne diskvalifikačných porúch môže získať tento titul. Je to najnižší možný titul. V podstate tento titul znamená, že mačka bola vystavená na troch (väčšinou domácich) výstavách. V súčasnej dobe nie sú výstavy povinné a tak existuje veľa mačiek, ktoré tento titul proste získali za účasť. Vo FIFe to znamená účasť na troch výstavách, v TICA môže tento titul získať na jednej výstave. Nie je to ani obzvlášť ťažké. Vo "veľkom" plemene, akým sú u nás napríklad Maine Coon alebo britské, titul šampióna je o niečo náročnejší, jednoducho preto, že súťaží viac zvierat.
Ak sa vrátime k nášmu plemenu - ku ragdollom - v dnešnej dobe je situácia veľmi zlá. Na výstavách sa stretáva len pár chovateľov, tí ostatní vyberú jednu skvelú fotku z 500 urobených (ak sú rozumní tak vyberú takú, kde závažné prehrešky proti štandardu nie je vidno), umiestnia ju na svoj FB alebo na svoj web - aby vzbudili pocit, aké skvelé zviera majú a na výstavy zvysoka kašlú. Je to opäť vaša domáca úloha - vedieť čo chcete kúpiť a vyhnúť sa chovateľským staniciam, ktoré vedome skresľujú skutočnosť.
Len pre úplnosť dodajme - priamo rodičia vášho zvieraťa nemusia mať tituly / vysoké tituly. Pokiaľ ale v rodokmeni mačiatka nenájdete žiadne vyššie tituly u starých, prastarých a pra-prastarých rodičov je to veľmi zle. Malo by tam byť aspoň pár Interchampionov, Grand Championóv (v niektorých združeniach, Double, Triple, Quadruple a Supreme Grands). Urobte si malú domácu úlohu a skôr ako navštívite chovateľskú stanicu, zistite, aké tituly asociácia (FIFe, TICA, WCF...), v ktorej je mačka zaregistrovaná udeľuje a čo znamenajú.
Zúčastňovať sa so svojimi mačkami na výstavách nie je nevyhnutne dôležité pre to, či bude vaše mačiatko dobrým domácim maznáčikom alebo nie, ale účasť na výstavách je dobrým znamením, že jednáte so zodpovedným chovateľom. Ak hovoríme všeobecne, existujú niektoré plemená mačiek, najmä zriedkavé plemená / farby / variety, ktoré nie je možné vystavovať, lebo ich niektoré organizácie neakceptujú - u ragdollov sú to napríklad 01, 02, solidi, BEW, minkovia, sépie, plavá, škoricová, strieborná..., ktoré u nás naša najrozšírenejšia organizácia FIFe neakceptuje a tak ich nie je možné vystavovať. O tom sa však môžeme porozprávať v inom článku. Ak prichádzate do takejto chovateľskej stanice, tak je to obvykle preto, lebo máte záujem práve o tieto konkrétne minority. Ak chovateľ nevystavuje - tak to môže byť v tomto prípade jednoducho kvôli nedostatku príležitostí.
Avšak vo väčšine prípadov, ak chovateľ chová mačky a nevystavuje ich, malo by to pre vás znamenať buď červenú vlajku, alebo minimálne dôvod pýtať sa prečo. Výstavy totiž nie sú len zábava, je to príležitosť pre chovateľov, aby sa navzájom spoznali, boli súčasťou komunity a získali nezávislé odborné posúdenie svojich mačiek v porovnaní s platným štandardom. Kvalitný chovateľ sa vždy pokúša zlepšiť plemeno a to, že vystavuje je jedným zo spôsobov, ako skontrolovať postup svojho chovateľského programu. Nejde o to vyhrať tú najvyššiu cenu, na výstavách je dôležité získať nezávislý posudok od medzinárodne uznávaného posudzovateľa, vypočuť si jeho názor.
Chovateľ, ktorý sa nezúčastňuje na výstavách, pravdepodobne nemá veľa kontaktov s inými chovateľmi, pravdepodobne nespolupracuje s inými chovateľmi na rozvoji plemena. Ak chovatelia nevystavujú, možno sú len súčasťou uzavretej komunity iných chovateľov - priateľov, s ktorými sa navzájom utvrdzujú v presvedčení, že ich mačky sú najlepšie - aj keď to môže byť ďaleko od pravdy. Niektorí chovatelia nevystavujú preto, lebo sú si vedomí, že ich mačky nespĺňajú štandard ragdolla a ich jediným záujmom je produkcia mačiatok. Výstavy v takomto prípade sú len zbytočnou záťažou. Vedia, že nemajú doma "skutočného ragdolla" a nepotrebujú počuť tento názor aj od medzinárodného posudzovateľa - pre množenie mačiatok s PP je to nepodstatné. Niektorí chovatelia nevystavujú preto, lebo ich "mačky neznášajú výstavy" - v tom prípade utekajte, lebo povaha u ragdolla je jednou z najpodstatnejších charakteristík plemena a ragdoll so zlou povahou nikdy do ďalšej generácie neodovzdá tú úžasnú "nateraciu" povahu (môžete si ho natrieť na chlieb ako maslo), ktorú všetci hľadáme. Správny ragdoll má výstavy tak povediac "na háku" - žiaden stres - "svet je gombička, parazól, palička" a niektorí si výstavy priamo užívajú a predvádzajú sa ako rodené top-modelky.
Chovatelia, ktorí vystavujú (väčšina z nich) zvyčajne nespolupracujú s chovateľmi, ktorí nevystavujú. Sú to dve uzavreté komunity, každá s vlastným názorom na život. Len na okraj poznamenajme - nie každá mačka v chovateľskej stanici musí mať výstavný potenciál, ale pokiaľ chovateľ nemá v stanici žiadne zviera s výstavným potenciálom, tak je niečo veľmi zle...
Ak chovateľ odpovie, že sa výstav nezúčastňuje, opýtajte sa prečo. Ak vám povie, že chová plemeno vo farbách / varietách, ktoré nie sú akceptované v ním registrovanej organizácii, alebo pracuje na experimentálom programe, alebo chová neuznané / predbežne uznané farby / variety je to v poriadku. Takéto zvieratá nie je možné vystavovať. Ak vám povie, že rodinná situácia mu neumožňuje vystavovať, pochopte ho. Ale u dlhoročných chovateľov ani rodinná situácia netrvá 10 rokov. Ak vám povie, že je pre neho problematické cestovať a žijete vo Fínsku, alebo Švédsku... má na to plné právo. CZ a SK patria ku krajinám s ďaleko najvyšším počtom výstav na počet obyvateľov / na plochu / na počet chovateľov...
Ak vám chovateľ povie, že plemeno / farba / varieta nie je uznané, uistite sa, že komunikujete s legitímnym plemenom / chovateľom. Takýto chovateľ má otvorený experimentálny program schválený organizáciou a je vám schopný doložiť dokumenty potvrdzujúce túto skutočnosť. Ak vám chovateľ povie, že jeho mačiatka sú špeciálne preto, lebo skombinoval britskú mačku a ragdolla, alebo domáceho kocúra a ragdolla, alebo vás bude presvedčovať, že chová nejaké nové špeciálne plemeno, utekajte tak rýchlo ako rýchlo vládzete. Na území CZ a SK v súčasnosti (01/2018) nie je pod organizáciami WCC (FIFe, TICA, CFA, WCF...) schválený žiadny experimentálny chovateľský program pre ragdollov. A keď bude, určite sa o tom na tomto portáli dozviete ako prví.
Skôr, ako sa pojdete porozprávať s chovateľom svojho budúceho mačiatka, urobte si poriadne svoje domáce úlohy a naštudujte na internete, čo vlastne chcete kúpiť. Áno, existujú chovatelia ragdollov, čo pracujú s experimentálnymi programami, ale sú tu aj ľudia, ktorí sa len pokúšajú predať bežnú mačku a presvedčiť vás, že je to niečo zvláštne. Uistite sa, že viete, ako vyzerá vaše plemeno, že vám je jasné ako vyzerá ragdoll. Znie to hlúpo, ale existuje veľa ľudí, ktorí sa pokúšajú predávať mixbreed mačky ako rodokmeňové, dokonca aj vtedy, keď ani náhodou nepripomínajú príslušné plemeno. Samozrejme, že sľúbia že rodokmeň dostanete... ale realitou bude, že ho nikdy neuvidíte. Rovnako z ríše fantázie pochádza tvrdenie, že ak budete chcieť tak si rodokmeň môžete vybaviť aj dodatočne (viac o rodokmeňoch čítajte v samostatnom článku). Dajte si tiež pozor na ľudí, ktorí sa snažia predať niečo ako "mix" - v našej lokalite vídavam inzeráty na britských ragdollov, alebo plnofarebných ragdollov... Mixbreed plemená mačiek sú "miešanci", bez ohľadu na to, aké pekné meno im dáte.
Bez ohľadu na to, čo ste si na internete naštudovali o ragdolloch a ako veľa toho viete, položte túto otázku chovateľovi ako prvú.
Vlastníctvo mačky (spoločenského zvieraťa) je vašou celoživotnou zodpovednosťou. Nie je to zodpovednosť na mesiac, pol roka, alebo rok. Je to zodpovednosť na 10-15 rokov. Je to zodpovednosť za živého tvora.